Komunikácia a vzťahy

Autor: Michal Tichý | 16.10.2013 o 12:24 | (upravené 16.10.2013 o 23:03) Karma článku: 5,05 | Prečítané:  576x

Téma o ktorej chcem hovoriť je pre vzťahy a ich budovanie veľmi dôležitá. Môže nám pomôcť, aby boli naše vzťahy lepšie, bohatšie, hlbšie, kvalitnejšie a aby sme si ich vytvárali jednoduchšie, alebo už vytvorené vzťahy na takéto pretvárali. Hoc je uholným kameňom našich vzťahov, jej význam si často ani neuvedomujeme. A i keď si o sebe myslíme, že je to vec, ktorú máme vo svojom živote zvládnutú, málokto by to o sebe tvrdil aj po hlbšom zamyslení sa. Je to oblasť na ktorej je celoživotná práca nevyhnutnosťou, pretože kto v nej nenapreduje, ten automaticky zaostáva. Téma, s ktorou by som sa chcel s vami podeliť je - komunikácia.

To, čo o komunikácii vo vzťahoch poviem, je len jedno malilinké zrniečko piesku vytiahnuté z celej púšte informácií, ktoré by sa o nej dali povedať. Nechcel by som pri tomto všeobecnom priblížení témy zachádzať až k detailom, i keď sa nedá občas nezatiahnuť aj na hlbinu tejto sféry.

 

Poďme teda pekne od základov. Slovo komunikovať pochádza z latinského communicāre, čo v preklade znamená robiť niečo spoločným, deliť sa o niečo, spájať, rokovať, zhovárať sa. Ide teda o odovzdávanie informácií a významov, ktoré robíme už spoločnými s cieľom účinnejšie smerovať naše životy. Ľudskou, vzťahovou komunikáciou, svojím zdieľaním sa, poznávame a sme poznávaní. Keď komunikujeme, o niečo sa delíme - podelíš sa so mnou o dar seba samého a ja sa podelím o dar seba s tebou. Dar seba cez dávanie sa v sebaodhalení je základným a skutočným darom lásky. Ľudská komunikácia je životodarnou miazgou a srdcom každého vzťahu. Musíme byť presvedčení o tom, že sme dar, ktorý má byť darovaný, a že iní, ak sa otvoria sú darom ponúkaným nám. Každý z nás je jedinečné tajomstvo.

Správnou je taká komunikácia, ktorá je presná a vecná. Materiál, ktorý sa pri komunikácii vysiela, je pri prijímaní častokrát prifarbený fantáziou. Dokonca sa stáva, že ako prijímateľ viac fantazírujeme než komunikujeme. Tam, kde sa vlastná komunikácia končí, tam začína fantázia. Čím častejšie využívame presnú slovnú komunikáciu, tým menej priestoru ponechávame fantázii, domýšľaniu si a mnohým nedorozumeniam, ktoré môžu viesť  k nepríjemným situáciám. Jasná slovná komunikácia vyúsťuje do hlbokých a trvácnych vzťahov.

Pre dobrú komunikáciu treba vykonať niekoľko krokov. Prvým a veľmi dôležitým je krok sebapoznania. Najskôr musím poznať seba a svoje komunikačné schopnosti a danosti. Až potom môžem poznávať druhých. Ďalším krokom je prekročiť svoje pásmo pohodlia. Každému je (najmä v dnešnej dobe) príjemnejšie ostať uzatvorený vo svojom kráľovstve pohodlnosti a nevyvíjať žiadnu nadmernú iniciatívu k nadväzovaniu osobnej komunikácie s niekým iným. Pre dobrú komunikáciu je nevyhnutné tráviť spolu osobitné plnohodnotné spoločné chvíle. A to nevyhnutne znamená „vyjsť von".

Vyjsť von nemusí hneď znamenať vyjsť na ulicu, do baru, alebo niekam inam. Častejšie to znamená vyjsť zo seba, svojho súkromia, obzrieť sa okolo seba a komunikovať s tými, ktorí sú nám najbližší. Komunikovať s tými, s ktorými trávime denne najviac času. Sme spolu ale nevieme medzi sebou prehodiť ani pár slov vyjadrujúcich, že toho druhého vnímame, že nám na ňom záleží, že ho nosíme v srdci. Namiesto toho si žijeme každý vlastný život, ideme si vlastnou cestičkou a okolo ostatných obchádzame len ako lyžiar okolo prekážok.

Sú samozrejme i takí, ktorí sa pýšia že denne komunikujú, a dokonca s množstvom ľudí. Áno, virtuálna komunikácia je dnes úplne bežnou vecou. Priniesla veľa kladného v tom, že vzdialení ľudia sa zrazu stali bližšími, no rovnako sa vďaka nej žiaľ stali dovtedy blízki ľudia vzdialenými. Výčitky smerované na horlivých virtuálnych komunikátorov je v mojom prípade i útok na vlastnú bránu. Faktom ale je, že tí, ktorí namiesto toho, aby sa porozprávali so svojimi blízkymi doma, alebo sa s niekým osobne stretli radšej hodiny komunikujú cez internet obrazne sa venujú „mŕtvym" na úrok „živých". Myslím, že nemá význam tu vymenovávať výhody osobnej komunikácie naproti tej virtuálnej. Ako som už spomínal - dobrá komunikácia je presná a jasná. Nakoľko pri neosobnej komunikácii nemôžeme s istotou vedieť v akom citovom rozpoložení, nálade sa ten, s kým komunikuje nachádza, nedokážeme potom ani určiť s akým podtónom dané veci píše, čo môže opäť viesť k domýšľaniu a nedorozumeniam. Chýbajúci pocit ľudskej prítomnosti, chýbajúci očný kontakt, prvky neverbálnej komunikácie, dotyk, úsmev, objatie - to všetko sú prvky o ktoré sa pri neosobnej komunikácii ochudobňujeme. A predovšetkým pocit, že sa nám ten druhý venuje naplno, že nás počúva a nie sme len jedno z mnohých otvorených záložiek prehliadača medzi ktorými permanentne preklikáva.

Chcel by som sa viac zamerať na komunikáciu vo vzťahoch a tzv. partnerskú komunikáciu. A hoci sa dnes stretávame s rôznymi formami „dyspartnerstva", ja mám na mysli výlučne a jedine komunikáciu medzi mužom a ženou, chlapcom a dievčaťom.

Tu je veľmi dôležité uvedomiť si fakt, ktorý je nám všetkým určite známy a to, že muži a ženy majú vďaka svojím fyziologickým odlišnostiam aj odlišnosti psychologické, odlišnosti vo vnímaní, cítení, prežívaní a teda logicky aj odlišnosti v komunikácii. Žena vo vzťahu verí vo vedenie dôverného dialógu s partnerom. Muž dáva prednosť spoločnosti, kde čin prevláda nad slovom. Partneri si často nesprávne vysvetľujú príčiny správania toho druhého. Dôvodom býva v mnohých prípadoch chybné domýšľanie si.

Na to, aby medzi dvoma odlišne komunikujúcimi jedincami fungoval komunikačný súlad je ba priam nevyhnutné obojstranná tolerancia a porozumenie. Cestou k vzájomnému porozumeniu je opäť len komunikácia. Je smutné že najčastejšou príčinou rozpadov manželstiev a vzťahov sú práve komunikačné nezhody. Kedysi boli manželstvá založené na snahe o zabezpečenie existencie. Dnešné manželstvá sú ale založené na vzťahu a vzájomnej komunikácii. Manželia hľadajú v druhom skôr naplnenie citových než fyzických potrieb. Komunikácia je nevyhnutným základom intímnych vzťahov.

Komunikácia je vecou neustáleho cviku. Na jej zdokonalenie potrebujeme prax. Tak ako sa budeme postupne schopní vyjadrovať presnejšie, náš vzťah bude slobodnejší a sebaistejší. Obnáša to neustále praktické precvičovanie, spoznávanie jej nástrah ale i správnych postupov. Podstatné je pohovoriť si aj o bežných záležitostiach a prostredníctvom drobných, naoko nepodstatných informácií, sa dostať tomu druhému lepšie pod kožu.

Dobrá komunikácia je možná len vtedy, ak sa dvaja ľudia na nej rozhodnú pracovať. K tomu, rovnako ako ku všetkému, čo vyžaduje iniciatívu človeka, je potrebná správna motivácia. Musím sa napred sám seba spýtať: Chcem komunikovať? A ak áno: Prečo chcem komunikovať? Pre lepšiu motiváciu si pripomeňme, že úprimná, otvorená komunikácia je jediná cesta, ktorá nás povedie do skutočného sveta a povedie nás k lepším vzťahom. Zároveň je komunikácia najdôležitejším zo všetkých zdrojov šťastia a zdravia. Dobrá komunikácia zasahuje a pretvára všetky oblasti nášho života. Naproti tomu zlá komunikácia medzi ľuďmi predstavuje tenké nitky, ktoré sa pri každej búrke popretrhajú. Motívom našej komunikácie musí byť vždy láska a o dobrú komunikáciu sa musíme pravidelne modliť.

Môže sa samozrejme vyskytnúť aj strach komunikovať. Strach z otvorenia sa a odhalenia svojho „ja". Môže to nastať aj vtedy keď nie som ešte skutočne rozhodnutý poznať a byť poznaný. Áno, skúšanie komunikácie prináša aj neúspechy, ale skutočný neúspech je vzdať sa napredovania v osobnej komunikácii. Nesmieme sa hanbiť za svoju zraniteľnosť. Je prejavom našej ľudskosti. Existuje aj strach z odmietnutia komunikácie zo strany toho druhého. Niektorí ľudia sú takí zranení, že si všetko svoje prežívanie nechávajú pre seba, uzavrú sa do ulity, alebo dokonca svoje city a prežívanie potláčajú. Je to vrcholný protiklad k potrebám človeka. Ten svoje prežívanie potrebuje vo väčšej či menšej miere komunikovať.

Ďalším uholným kameňom pre postavenie pevných základov našich vzťahov je umenie počúvať. Počúvanie je výrazom pokory a skutočného záujmu o druhých. Skutočná komunikácia zahŕňa aj otázky a aktívne počúvanie, pretože pokiaľ chceme ostatných ľudí skutočne a úprimne poznať a rozumieť im, musíme sa zaujímať o to, čo cítia a čo si myslia. Je chybné predpokladať, že to už vieme. Naša netrpezlivosť v počúvaní často vyplýva z toho, že sme zaujatí predovšetkým sami sebou, myslíme na seba, trápime alebo tešíme sa zo svojich vecí a analyzujeme svoje problémy. Neschopnosť počúvať vyplýva z faktu, že v našich srdciach a mysliach nie je dostatok miesta pre blížnych a, že to, čo nie je naše berieme ako cudzie a pre nás nepodstatné.

Boh nám dal dve uši, pretože chce, aby sme počúvali dvakrát viac ako hovorili. Jednoduchá rovnica hovorí: nevieme počúvať druhých, pretože nevieme počúvať Boha. Mlčanie pred Bohom v modlitbe je najdôležitejšou školou pozorného počúvania blížneho. Takéto počúvanie Boha sa stáva pre nás prameňom trpezlivosti a odvahy v počúvaní druhých. Sme totiž príliš slabí, aby sme len vlastnými silami prijímali všetko, s čím sa na nás niekto obráti. Vďaka tomu, že počúvame Boha máme dosť sily na to, aby sme mohli dobre počúvať a odovzdať im všetko, čo bolo povedané.

V skratke povedané - počúvajme a buďme vďační tým, ktorí nás počúvajú. Buďme vždy prístupní tým, ktorí nás práve potrebujú. Keď počúvame, tak nečítajme druhým myšlienky a úmysly, ale skutočne počúvajme čo nám o sebe hovoria.

Okrem slova „ďakujem" je dôležitým aj slovo „prepáč". Nehanbime sa ho v situáciách, ktoré to vyžadujú použiť. Nikdy by naša komunikácia nemala cielene viesť k vyvolaniu napätých situácií. To by bolo jej hrubým zneužitím. Ale nakoľko i vo vzťahoch a komunikácii určite dôjde ku kolíziám a krízam, mali by sme vedieť, že v takýchto kritických obdobiach je potrebné používať pre komunikovanie osobité formy a postupy. Veľkou chybou je v takomto čase nekomunikovať! Dá sa to riešiť napríklad písaním listov. Kríza môže byť vo vzťahu bodkou, ale značí to, že taký vzťah bol položený na chabých základoch. Učíme sa tvoriť vety, rozvité vety a súvetia. A tak by sme mali vedieť, že kríza v komunikácii nie je bodka, ale čiarka, za ktorou veta ďalej pokračuje.

Azda viac ako verbálna, vie o nás vypovedať neverbálna komunikácia. Pri jej správnom používaní má kráľovské postavenie dotyk. Je dôležitou formou komunikácie. Človek je „hladný" po dotyku a potrebuje ho cítiť. A nielen človek. Deti si nechávajú škrabkať chrbát, a vôbec to nie je pre to, že by ich svrbel. Mačky a psy sa radi nechávajú škrabkať, hladkať, mazliť.

Komunikácia má pre náš život nesmierny význam. Pomáha nám ho robiť plnohodnotným. Ale rovnako ako vzťahy alebo manželstvo funguje iba tým, ktorí na nej s odhodlaním pracujú. Každý ľudský úspech je výsledkom trvalého rozhodnutia. Si skutočne ochotný pracovať na komunikácii? Ak áno, úspech nie je ďaleko. A odmenou úspechu je osobný rast, efektívne a dobré vzťahy a šťastný život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?