Smútočná tryzna vo Varíne

Autor: Michal Tichý | 23.9.2013 o 23:10 | (upravené 16.10.2013 o 23:05) Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1048x

V nedeľu 8. septembra sa vo Varíne uskutočnila pietna spomienka na obete holokaustu. Tryzna, ako sa takáto slávnosť na počesť zomrelých odborne nazýva, sa konala v predvečer Pamätného dňa obetí holokaustu. Zorganizovalo ju Občianske združenie Maceva Šekucha pod záštitou Židovskej náboženskej obce Žilina a Biskupského úradu v Žiline.

Samotnému modlitbovému stretnutiu predchádzala svätá omša o 10.30 hod. v Rímsko-katolíckom farskom kostole Najsvätejšej Trojice vo Varíne, pri ktorej sme obzvlášť mysleli na obete holokaustu. Omšu celebroval varínsky rodák, titulárny kanonik veľadôstojný pán Anton Noga. Slávnostným kazateľom bol náš ďalší rodák, rektor Diecézneho misijného seminára Redemptoris Mater v Žiline Ján Hlávka.

Vo svojej kázni sa vychádzajúc z liturgických čítaní zamýšľal nad smrťou a jej vnímaním. Veľadôstojný pán Hlávka strávil vo Svätej zemi 9 rokov, a tak sa podelil s veriacimi o svoje zážitky a skúsenosti. Spoznal tam potomkov varínskych židov, ako napríklad lekára Rudolfa Poláčka, jeho syna a vnukov. Ďalej kazateľ poukázal na správne vnímanie našich kresťanských vzťahov so Židmi, ktorí sú vlastne našimi staršími bratmi vo viere. Samotné kresťanstvo vzniklo zo židovstva (judaizmu) a prevzalo z jeho bohatej histórie mnohé poklady, medzi ktoré patrí i najväčší poklad židov - Tóra - náš Starý zákon.

V deň spomienky na narodenie Panny Márie sa nedalo nespomenúť ani túto pre nás nezastupiteľnú ženu, ktorá sama bola verná Židovka. Rovnako i prví kresťania pochádzali z radov Židov, no v neposlednom rade aj náš Pán Ježiš Kristus.

Napokon nám veľadôstojný pán ešte priblížil semitskú mentalitu a jej vyjadrovanie a spomenul aj dôležitý dokument Druhého vatikánskeho koncilu - deklaráciu Pavla VI. o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra ætate.

O 15. hodine sa na Židovskom cintoríne vo Varíne konalo modlitbové stretnutie na uctenie umučených obetí holokaustu z obce Varín a okolia. Smútočnú židovsko-kresťanskú slávnosť, ktorá sa tu konala po prvýkrát od skončenia holokaustu moderoval Varínčan Michal Zimen. Na úvod sa zhromaždeným prihovoril Ing. Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce Žilina, ktorý neskrýval svoje dojatie z hojného počtu ľudí, ktorí sa rozhodli vzdať úctu a pietu tým, ktorých život skončil násilným spôsobom v koncentračných táboroch.

Vo svojom krátkom príhovore spomenul základné informácie o varínskej židovskej obci. Tá bola založená už v polovici 18. storočia. Vo svojich začiatkoch bola o dosť väčšia od žilinskej židovskej obce, v ktorej do polovice 19. storočia mohli bývať len dve židovské rodiny, pretože viac Židov nebolo mesto ochotné akceptovať. Naproti tomu v roku 1786 na území Varína žilo 16 židovských rodín. Od roku 1848 sa začali ale Židia z okolitých miest a obcí sťahovať do Žiliny. Na Hlavnej ulici vo Varíne stála synagóga, v obci sa nachádzal židovský cintorín a Židia si tu žili pokojne svoj náboženský modlitbový život.

Príchod vojny však všetko úplne zmenil. Pred vojnou žilo na území Slovenska asi okolo 135 000 Židov. Okrem množstva synagóg sa na našom území nachádzalo 750 cintorínov. Na začiatku vojny, keď Maďari zabrali južnú časť Slovenska ostalo tu žiť okolo 89 000 Židov. V prvej vlne deportácií v roku 1942 bolo deportovaných do koncentračných táborov asi 58 000 Židov, z ktorých sa zachránilo menej ako 1000. Týchto ľudí (alebo Deportovaných - aby sa nechápalo, že zachránených) čakala istá smrť. Nezomierali väčšinou v Osvienčime, ako sa myslí, ale v nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor v juhovýchodnom Poľsku. Na nátlak verejnosti a Vatikánu Slovensko prestalo s deportáciami, ktoré začali koncom marca 1942 a trvali do októbra toho istého roku.

Deportácie znovu začali až po príchode nemeckých vojsk na územie Slovenska v septembri 1944. Vtedy bolo deportovaných viac ako 15 000 ľudí, z ktorých sa ale viac ako polovica zachránila, pretože ku koncu vojny už prestali fungovať niektoré plynové komory. A tak sa z pôvodného počtu 135 000 Židov pred vojnou zachránilo okolo 20 000. Dnes máme na Slovensku registrovaných v židovských náboženských obciach 1500 členov, ďalší asi dvoj- až trojnásobok sú židia, ktorí ale žijú mimo židovských obcí. Predpokladá sa, že dnes na Slovensku teda žije 6000 až 7000, maximálne 8000 židov. To, čo ostalo, sú cintoríny.

Na záver pán Frankl vyzdvihol prácu na oprave cintorína OZ Maceva Šekucha a špeciálne Varínčana pána Jaroslava Buchtu, ktorej výsledok prirovnal k malému zázraku. A poďakoval i všetkým organizátorom a zúčastneným.

Ďalej predniesol svoj príhovor starosta obce Varín Miroslav Williger. V úvode spomenul mená najznámejších varínskych židovských rodín a zdôraznil, že Varín kedysi patril medzi významné súčasti židovstva na Slovensku. Smutne skonštatoval zlikvidovanie synagógy v centre obce a skutočnosť, že dnes sa už k židovskej viere vo Varíne nehlási nikto. Okrem iného povedal: „Minulosť nezmeníme, ale musíme sa snažiť, aby pýcha politických špičiek tej doby sa už nezopakovala. Snažme sa o to, aby naša generácia, naše deti, nezažili holokaust našich predkov, ale aby úctivo a pokorne nažívali so všetkými. Musíme si pripomínať tých, ktorí neprežili, ale aj tých, ktorí riskovali, aby ich ochránili."

Nasledoval krátky príhovor bratislavského rabína Barucha Myersa, ktorý všetkým poďakoval za prítomnosť a poznamenal, že si podobnú bratskú židovsko-kresťanskú spoluprácu, akú predstavovala oprava cintorína za svojich 20 rokov pôsobenia na Slovensku nepamätá. Na koniec svojej reči predniesol rabín modlitbu, ktorú sa Židia modlia pri obrade postavenia náhrobného kameňa po pohrebe.

Napokon sa k zhromaždeným prihovoril aj generálny vikár Žilinskej diecézy Mons. ThDr. Ladislav Stromček. Predniesol hebrejské modlitby a spolu s varínskym dekanom Mgr. Ing. Františkom Pekarom sa pomodlili žalmy 42 a 71.

Pomedzi jednotlivé prejavy zazneli žalmy a synagogálne piesne v podaní Tomáša Neufelda z Brna a farského speváckeho zboru z Varína. Okrem už spomínaných sa tejto slávnosti zúčastnili ďalší rímskokatolícki kňazi, bohoslovci, poslanci obecného zastupiteľstva a iní pozvaní hostia. Dovedna bolo na cintoríne prítomných asi 200 ľudí.

Židovský cintorín vo Varíne sa nachádza smerom zo Žiliny na začiatku obce blízko železničnej stanice. Po obvode je ohradený kamenným múrom, ktorý je ale na mnohých miestach  poškodený. O cintorín sa desaťročia nikto nestaral a bol značne poškodený vandalmi. Z iniciatívy pána Jaroslava Buchtu a Občianskeho združenia Maceva Šekucha sa začalo s jeho obnovou. Cintorín bol úplne vyčistený, osadila sa nová kovová brána a teraz pokračuje obnova rozsiahleho obvodového kamenného múra. V ďalšej etape sa budú vztyčovať pováľané náhrobky, súpis hrobov, preklady a ich výskum. Obetaví dobrovoľníci by chceli v budúcnosti postaviť na cintoríne aj pamätník obetiam holokaustu z Varína a okolia.

tryzna vo Varíne

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?